V posledných rokoch si získavajú behaviorálne vedy stále väčšiu pozornosť. Cieľom behaviorálnej vedy je vysvetliť vplyv prostredia a okolností na správanie sa ľudí a na ich rozhodovanie prostredníctvom psychologických motívov. Behaviorálne vedy sú vedy zaoberajúce sa ľudským správaním, rozhodovaním a nástrojmi, ktorými dokážeme toto správanie meniť. Ukazuje sa, že veľmi často malé zmeny v komunikácii, poradí, v ktorom prezentujeme informácie, alebo na prvý pohľad zanedbateľné nuansy v nariadeniach a reguláciách majú väčší vplyv na správanie občanov, ako pokuty, alebo zákazy. Behaviorálne vedy sú oblasť, v ktorej sa robí veľké množstvo výskumu na najlepších univerzitách a výskumných inštitúciách sveta. Využívané poznatky sú preto spoľahlivé a efektívne a sú v absolútnom súlade s trendom evidence and science based policy making.

Hlavné princípy, ktoré projekt sleduje, sú zachytené v práci držiteľa Nobelovej ceny, izraelského psychológa Daniela Kahnemana, ktorý s kolegom Amosom Tverskym výrazne prispel k poznaniu rozhodovacieho procesu človeka, ktorý čelí neistote[1]. Základnou premisou vednej disciplíny sa stal fakt, že ľudské kognitívne procesy sú náchylné na predsudky a vnímanie kognitívneho ekvivalentu optických ilúzií. Výsledkom tohto faktu je, že drobné zmeny v prezentácií situácie alebo v daných okolnostiach môžu viesť k zásadnej zmene: napríklad daný sudca takmer naisto zamietne podmienečné prepustenie obžalovaného pred obedom. Potom, ako sa však ten istý sudca naobeduje, zvýšia sa šance pozitívneho výsledku pre obžalovaného až na 65 percent. V inom prípade sa obchodníci naučili, že dokážu predať až dvojnásobok konzerv potraviny, ak nad tieto konzervy umiestnia nápis: „Limit je 12 konzerv na človeka“.

Hoci teória môže sprvu vyvolávať dojem, že pre cieľovú skupinu obcí a miest projektu je nepoužiteľná, opak je pravdou. Cass R. Sunstein a Richard Thaler vo svojej slávnej knihe o poštuchnutí[2], predstavili úlohu takzvanej architektúry rozhodovania, ktorá je zložená z nespočetného množstva faktorov, vedúcich k danému rozhodnutiu a ovplyvňujúcich ho zásadnými, avšak ledva viditeľnými spôsobmi, ktoré môžu byť navrhnuté úplne inak, a viesť tak k úplne iným rozhodnutiam. Autori sa venujú konceptu vo svetle verejných politík, ktoré musia zabezpečiť žiadúce efekty pre verejné blaho a musia sa vyhnúť kontraproduktívnym opatreniam a spôsobom implementácie, ktoré poškodzujú jednotlivcov a skupiny, aj keď samozrejme neúmyselne. Vo verejnom sektore to znamená jemné postrčenie občanov, aby robili tie správne rozhodnutia, a to prostredníctvom techník ako napríklad automatický zápis k poskytovaným výhodám mesta, s možnosťou odhlásenia sa, alebo motivujúce pripomenutia, ktoré občanov pozitívne nabádajú splniť si svoje povinnosti.

Aplikovanie poznatkov behaviorálnej vedy možno využiť pri zvyšovaní efektivity prijímaných ekonomických a sociálnych opatrení (daňová politika, ochrana spotrebiteľov, energetická efektívnosť atď.) a pri zvyšovaní kvality verejných služieb, tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni miestnych samospráv. V roku 2010 založila britská vláda nenápadný tím s názvom Behavioural Insights Team (BIT). Úlohou tohto tímu bolo pomôcť vláde, využitím poznatkov z psychológie a behaviorálnych vied, navrhovať politiky a komunikáciu s občanmi tak, aby boli čo najefektívnejšie. Hneď v prvý rok svojho fungovania dokázal BIT napríklad zefektívniť komunikáciu s neplatičmi daní a len malými zmenami v listoch, ktoré im boli posielané, vyzbierať o neuveriteľných 200 miliónov libier viac. Od roku 2010 BIT realizoval množstvo úspešných projektov v oblastiach ako vzdelávanie menšín, znižovanie nezamestnanosti, výber miestnych daní a poplatkov, zefektívňovanie služieb občanom a ďalšie.

V posledných rokoch sa práve aplikácie behaviorálnych poznatkov do tvorby politík (miestnych aj celoštátnych) stávajú obrovským celosvetovým trendom, pretože tieto poznatky dokázali pomôcť viacerým krajinám pri snahe zlepšiť reguláciu za nízke náklady. Behaviorálne metódy sa čoraz častejšie aplikujú aj v Európe a vo svete. Súčasťou verejných správ sa stávajú behaviorálne inštitúcie a oddelenia zamerané na analýzu správania sa ľudí a prijímania účinných a finančne nenáročných návrhov v rámci verejnej politiky (najmä Veľká Británia a jej Behavioural Insights Team[3], Nemecko, Francúzsko, Dánsko a Spojené štáty americké a jej Social and Behavioral Sciences Team (SBST)[4]). Nielen štáty, ale aj nadnárodné inštitúcie ako Svetová Banka, OECD a Európska komisia vydali obsiahle publikácie, ktoré poukazujú na dôležitosť behaviorálnych elementov vo verejnej politike.

Cieľom Civita Center je priniesť tento trend na Slovensko a zaradiť sa tak, v tomto ohľade, medzi progresívne štáty EU. Na Slovensku vo verejnom sektore ešte neexistuje systematický prístup k tejto téme, hoci už bolo do praxe zavedených niekoľko úspešných riešení ako napríklad zníženie počtu fajčiarov v nefajčiarskych zónach Bratislavskej vlakovej stanice o 75%. Pritom súkromné spoločnosti už využívajú potenciál tohto prístupu v značnom rozsahu, predovšetkým na zefektívnenie predaja a na zlepšenie zákazníckej skúsenosti. Nemáme ešte dostatok expertov v tejto oblasti, ktorí by aktívne pôsobili aj vo verejnej správe. Výskumu behaviorálnej verejnej politiky sa však už venuje napríklad Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského a na Slovensku vznikla aj prvá konzultačné spoločnosť MINDWORX v strednej a východnej Európe pre aplikovanie behaviorálnych poznatkov v súkromnom aj verejnom sektore.

Unikátny a skúsený tím expertov Civita Center na verejnú politiku a behaviorálne vedy chce navrhnúť pre samosprávu koncepciu behaviorálnej politiky v súlade s  ľudskou kogníciou,, ktorej aplikovaním do praxe budú môcť mestá vyriešiť niektoré špecifické problémy samospráv ako neefektívny výber daní, neprívetivé služby či nedodržiavanie pravidiel separovania občanmi. Základným princípom navrhnutých opatrení bevahiorálnej politiky bude ich inovatívnosť a jednoduchosť ich implementácie.

Hlavnými cieľovými skupinami sú:

  • Mestá a obce na Slovensku, ktoré zápasia s početnými problémami, počnúc neefektívnym výberom miestnych daní, vysokou nezamestnanosťou, vysokou mierou kriminality, energetickou neefektívnosťou, znečisteným prostredím alebo obmedzenou transparentnosťou. Na niektoré z týchto problémov existujú jednoduché a finančne nenáročné riešenia za predpokladu porozumenia správania a rozhodovania miestnej komunity. Mestské a regionálne samosprávy na Slovensku disponujú obmedzenými možnosťami a schopnosťami analyzovať a hodnotiť toto správanie a napokon prijať účinné opatrenia. Na Slovensku neexistuje na žiadnej miestnej, regionálnej a ani národnej úrovni odborný tím, ktorý by bol schopný implementovať behaviorálne poznatky a intervencie do procesov tvorby verejnej politiky, regulácií a do zlepšovania verejných služieb.
  • Občania – Problémy, s ktorými zápasia samosprávy, často predstavujú zdroj rozhorčenia aj u občanov. Menej znečistenia, nižšia kriminalita a dodržiavanie predpisov môže pomôcť celkovej spokojnosti občanov. Behaviorálne vedy tiež môžu pomôcť občanom výrazne zlepšiť ich skúsenosť s úradmi, klientskými centrami, ale aj elektronickými službami samospráv. Často existuje na nespokojnosť užívateľov danej služby jednoduché riešenie spojené s presmerovaním pozornosti alebo ovplyvnením vnímania. Čakanie v radách je len jedným príkladom situácie, v ktorej je možné minimalizovať ich negatívny zážitok: psychológia čakania hovorí o tom, že na nespokojnosť klienta má väčší vplyv zážitok neistoty spojený s tým, že klient nevie, ako dlho bude čakať a že sa nudí, než objektívny čas strávený čakaním. Občania tiež potrebujú robiť lepšie finančné rozhodnutia – napríklad v oblasti sporenia peňazí (keďže ľudia často sporia menej, ako by mali) alebo úspory energie (viď poštuchnutie ,,Vaši susedia minú menej ako vy“). Občania by tiež radi boli zdravší, avšak majú problémy so zdravou voľbou jedál, ktorá môže byť podporená behaviorálnymi poznatkami aplikovanými napríklad v zamestnaneckých jedálňach. Správne navrhnutá architektúra voľby spomínaná vyššie vie pomôcť k lepším rozhodnutiam občanov v nespočetne veľa oblastiach.
  • Neziskové organizácie – Neziskové organizácie sa často v snahe získať čo najviac finančných príspevkov uchyľujú k drahým a málo efektívnym kampaniam. V mnohých prípadoch je pri tom jednoduchšie a menej nákladné zmeniť formu komunikácie: len zmena jednej vety v SMS správe môže zvýšiť, koľko ľudia prispievajú, až o desiatky percent.

[1] Kahneman, D., Tversky, A. (Eds.) (2000) Choices, Values and Frames. New York: Cambridge University Press.

[2] Cass R. Sunstein a Richard Thaler: “Nudge: Improving Decisions About Health, Wealth, and Happiness, Revised and Expanded Edition, Penguin Books, 2009”

[3] http://www.behaviouralinsights.co.uk/

[4] https://sbst.gov/